17. októbra 2009, teda presne pred dvoma rokmi, sme sa s mojím úžasným manželom zobrali. Dnes sme oslavovali druhé výročie a spomínali, aké to vtedy bolo. Počasie bolo také, ako dnes. Ráno síce trochu pršalo, ale potom sa vyjasnilo a celý deň bolo pekne. A chladno. Ja, ako správna nevesta, som ten chlad vôbec necítila :o) Svadba bola presne podľa našich predstáv, vychutnávali sme si každú minútu.
Boli sme krásni, čo poviete? :o)
škoda len, že sa už na seba podobáme trochu menej
A takto veľmi sme sa tešili
Boli to krásne dva roky, takže som hľadala nejaký vhodný darček, ako za ne poďakovať. Čo iné, ako niečo vlastnoručne ušité, som mohla vymyslieť? Možno to nie je najvhodnejší darček k výročiu svadby, ale Sebastien miluje kávu, tak som zvolila podložku. Našila som na ňu vetu, ktorá najlepšie vystihuje spolu strávený čas: "A happy time!" :o)
Na tejto podložke je viacero vecí, ktoré som robila prvýkrát v živote. Chcela som, aby bola pekná, tak som do nej investovala celé dva dni! V tomto ohľade je to asi najhodnotnejší darček, čo som kedy komu vyrobila.
Najviac som sa obávala kruhovej aplikácie, lebo v tomto nie som veľmi zručná, ale na moje veľké prekvapenie to šlo dosť rýchlo a kruh je naozaj okrúhly :o)
Najviac času mi zabrala obruba, lebo som to nikdy nerobila a zadnú stranu som prišívala ručne (dnes som sa dozvedela, že sa to dá aj na stroji, tak musím rýchlo zistiť, ako sa to robí)
Som na seba normálne hrdá, lebo mi pekne sadli rohy z jednej aj druhej strany
.. a vôbec, celé sa mi to páči :o)
Ak by ste si podobnú podložku chceli ušiť (podobnú, lebo tá moja je oproti originálu trochu pozmenená), návod nájdete na stránke
Sew4home.
Keď sme už pri darčekoch, včera popoludní som ušila ďalší, pre manželovu babičku. Bola som tak rada, že si niečo zaželala! Určite viete, aké je ťažké niečo vybrať pre takmer deväťdesiatročnú pani, ktorá vám povie, že nič nepotrebuje. Babička je veľmi pohodová osoba, ktorá sa sama dobrovoľne rozhodla presťahovať sa v novembri do domova dôchodcov. U nás to nie je zvykom, ale vo Francúzsku si každý k spoločnému stolovaniu v podobných ustanovizniach nosí vlastný látkový obrúsok. Nie, nešila som obrúsok. Oni si ho totiž nosia v peknom obale! Tak som mala tú česť ušiť jej obal na obrúsok, jedinečný a neopakovateľný, ktorý si nekúpila v tom istom obchode ako polovica jej susedov.
Babička má rada ružové farby, tak to inak vyzerať nemohlo
použitá látka je z kolekcie
Dreaming in French, teda Snívanie po francúzsky, od Patricie Bravo a zároveň je to obľúbená látka môjho manžela
jej obrúsok bude určite krajší, toto je len môj kuchynský uterák na ukážku :o)
a ešte zadná strana, aby som sa pochválila, že kvety sú takmer dokonale vycentrované.
Ostaneme ešte chvíľu pri rovnakých látkach. Ušila som dva malé peračníky. Vlastne v mojom prípade to bude skôr kozmetická taštička. Výborná vec na využitie odrezkov, ktoré sa doma hromadia. A tiež perfektný projekt na učenie sa prišívať zips :o)
prvá taštička sa celkom vydarila
ale na druhej som viac vecí pokazila.. napríklad prešitie je trochu krivé
a vnútri som neodhadla, kam až sa dostane biely okraj látky :o(
Teší ma, že zipsy fungujú tak, ako majú a zlomila som iba jednu ihlu!! :o)
takto spolu vyzerajú celkom pekne
pôvodne boli určené do e-shopu, ale kvôli tým nedostatkom som "nútená" si ich nechať.
Alebo darovať??? :o)
Mimochodom, okrem spomienok, darčeka (áno, aj ja som bola obdarovaná :o)) a výbornej večere som dnes dostala ďalšie dve hviezdy do
Priateľského quiltu! Jeeeej! A pozrite, aké krásne!
za túto nádheru ďakujem Anke Telepčákovej
a s touto sa bez stroja trochu potrápila Linda Adenis-Lamarre
(tento príspevok sa nejako často vracia k rovnakým látkam! Čím to bude?? :o)
.. ešte stále len štyri, ale už je to veselšie!! Len tak ďalej! :o)
Zatiaľ sa s vami lúčim a prajem veselé šitie.
