Dnes sa s vami výnimočne nepodelím iba o pekné a veselé veci a zážitky. Som totiž ešte plná emócií z dnešných vianočných trhov na Obchodnej ulici v Bratislave. Napriek tomu, že toho máme teraz vyše hlavy, povedali sme si, že bude zaujímavé absolvovať vianočné trhy a trochu si prilepšiť. Samozrejme, výsledok takýchto akcií nie je nikdy zaručený a predvídateľný, ale dúfali sme, že pred Vianocami budú chcieť ľudia potešiť svojich blízkych hand made darčekmi (na Západe je už návrat k ručne vyrábaným originálnym veciam citeľný). U nás však platilo to, čo moja mamka nedávno videla v správach: Obchodná ulica už nie je obchodná, všetci nakupujú darčeky v nákupných centrách. Nikde nikto. Ok, občas niekto, ale celkovo to na mňa pôsobilo dosť smutne (nebola som tam po celý čas, ale mám to potvrdené). Peniaze, ktoré sme do príprav investovali sú jedna vec. Viac ma mrzí čas a energia, ktorú sme do toho vložili. Najskôr mi napadlo, že som mala nesprávny sortiment, ale keďže podobne dopadli viacerí predajcovia, asi to nie je iba v tom.
Jediná pozitívna vec na tom všetkom je, že som sa znovu dostala k šijaciemu stroju.
Žiaľ, šlo to na úkor rodiny a skončilo to veľkou únavou. Nápadov bolo strašne veľa, ale času príšerne málo. Popri bábätku a chorom dieťati sa toho ozaj nedá veľa stihnúť.
Prípravy na Darčekovo sa v posledné dni zmenili na vankúšikovo a po nociach vzniklo aspoň pár vankúšikov.
Kľúčenky boli tiež zábavný projekt. Plánovala som ich ušiť omnoho viac, ale napokon som rada, že som sa k tomu nedostala.
Ostáva ešte zajtrajšok, ale predpokladám, že to skončí rovnako. Dúfam, že som vám veľmi nepokazila náladu, ale som z toho dosť sklamaná (možno zajtra aj oľutujem, že som to uverejnila).
Verím, že vy sa máte výborne a vianočné prípravy sú u vás veselé.
