Ešteže máme sviatky a deti

Milé moje, po strašne dlhej dobe som späť s niečím, čo som ušila. Wow, obrovská vec! :)

Nie, že by som skôr nechcela, ale akosi sa nedalo. Stále bolo niečo. Práca, deti, práca, choroby, práca, cestovanie, práca, práca, práca.. Konečne však prišla chvíľa, keď som sa rozhodla, že chcem znovu šiť a jednoducho si na to musím nájsť čas. Viete si predstaviť, aké to je, keď pracujete s látkami, krásnymi, príjemnými na omak, ale nič z nich netvoríte. Už ma doslova svrbeli prsty, bolo len otázkou času, kedy to "praskne" a znovu si sadnem k stroju. Síce k môjmu prvému, jednoduchému, mechanickému, lebo moju veľkú lásku Janome 7700 som medzičasom posunula aktívnejšej majiteľke, ale aj po viacročnej prestávke krásne vrčal a šil! :) 

Veľké šťastie, že máme sviatky a deti. To sú asi najväčšie motivátory k tvoreniu. Blížil sa Mikuláš, Remi svoju čižmu na darčeky mal, ale Marinka nie. Ako by to bolo, keby si čižmičku vyvesil len jeden z nich?!

Tá vľavo je Remiho čižma, šitá podľa úžasného fotopostupu z blogu Diary of a Quilter pred viacerými rokmi. Tá vpravo bola darovaná a dúfam, že dodnes slúži tak dobre, ako naša :)

Spôsob, akým sa čižma šije, namä, že sa pásy prišívajú priamo na vatelín, mi veľmi vyhovuje, takže som po ňom siahla znovu.

Výber látok padol na fat quarter set od Adornitu, ktorý som si minulý rok doviezla z výstavy v Houstne. Dozrel ich čas. A najmä to bolo veľmi pohodlné a rýchle rozhodovanie, lebo som hľadala látky v tyrkysových a červených odtieňoch a tento set mal presne tie farby a ešte sedel aj počet potrebných látok. Žiadne dilemy, žiadne váhanie, stačilo hneď strihať a šiť. 

So šitím je u mňa všetko po starom. Vlastne nie je. Trochu som vyšla z cviku, na detaily prešívania radšej netreba pozerať. A s Marinou na kolenách to ide trochu horšie. Buď mi berie špendlíky alebo vypína stroj :D

A skamarátila som sa s novými pomôckami:

• geniálnymi japonskými nožnicami Kai, ostrými ako britvy; 
• pásy látok som našívala na Thermolam, keďže som nepotrebovala nadýchaný efekt; 
• začala som používať pravítko v palcoch, keďže takmer všetky postupy, podľa ktorých šijem, sú v palcoch, ide to rýchlejšie; 
• a ten krásny prívesok je najnovší úlovok z výstavy v Houstne, orezávač nití

Keď som sa už k tomu šitiu dostala, ušila som rovno dve, čo budem trochárčiť. Tá vľavo je Marinkina a tá vpravo mala byť pre moje krásne krsniatko Alicu.. síce som to nestihla odoslať, ale Mikuláš bude aj o rok.. a medzičasom som si povedala, že potrebujem ešte jednu, veď Alica má aj brata, no ako by to bolo :)

Dnes ráno bola u nás obrovská radosť, Mikuláš naplnil čižmy až po okraj. 

Už menšia sranda bola zabrániť im, aby všetky sladkosti zjedli v priebehu pár hodín :)

PS: ďakujeme pani Osuskej za vynikajúce perníčky! Krásne, malinké a veľmi chutné. Musela som ich rýchlo odfotiť, lebo sa nebezpečne míňajú :)

A vám všetkým prajem pohodové prípravy na Vianoce! Dúfam, že sa čoskoro ozvem s ďalším šitým výtvorom. Nesľubujem, že to bude o pár dní, ale ateliér už je znovu v milom rozhádzanom stave, takže ma tvorenie bude lákať.