Pomáham, teda som { odovzdávanie } II.

Trvalo mi takmer rok (!), kým som sa znovu dostala na detskú onkológiu na bratislavské Kramáre. Z minulého odovzdávania ostali nejaké deky, vankúšiky, hračky a háčkované čiapočky a postupne prichádzali ďalšie. Aj keď som už žiadnu zbierku nevyhlasovala, jednoducho je medzi vami veľa dobrých duší, ktoré chcú svojou ručnou prácou potešiť deti bojujúce so zákernou chorobou. 

Pre detičky bola dokonca pripravená časť výstavy Patchwork Klubu Kreatív, ktorý pod vedením Danky Hoššovej pôsobí pri Centre voľného času v bratislavskej Dúbravke. 

Neviem, či je to osud alebo zhoda náhod (ale skôr sa prikláňam k prvej možnosti), ale vždy, keď niečo riešim s týmto oddelením, začnem stretávať ľudí, ktorí s ním majú niečo spoločné. Buď tam pracujú alebo si na vlastnej koži zažili, aké to je, ocitnúť sa tam s dieťaťom. Beriem to všetko ako znamenia, že je čas sa tam vypraviť. 

Deň D padol na pondelok 27.4. a ako prvýkrát, znovu som mala zmiešané pocity - jednak radosť, že deti poteším, ale aj obrovský stres a smútok z toho, že tam vôbec detičky musia byť. A ich mamy. Na tie nesmiem zabudnúť, majú to veľmi ťažké. Veľa detí bolo na izbách a nesmeli sme k nim ísť, ale celkom sa nám osvedčilo, že darček pre deti vyberajú ich maminy a máme istotu, že dostanú niečo, čo sa im páči. 

Odovzdali sme celkom slušnú kôpku vecí, nie zo všetkého máme fotky, ale niekedy nemám ani odvahu ani chuť pýtať sa na fotenie, keď vidím, že deti prechádzajú nepríjemnými vyšetreniami, liečbou alebo sú po operácii :(

Veľmi vás prosím, aby ste fotky nesťahovali, neupravovali a nešírili - kľudne pošlite link na tento blog. Ja som vďačná, že nám deti a rodičia dovolili fotiť, ale ďalej by sa s nimi nemalo manipulovať, je to predsa len veľmi citlivá záležitosť.

Z celého srdca ďakujem všetkým, ktoré ste deťom poslali darčeky 

a deťom a ich maminám prajem, aby to v nemocnici čo najrýchlejšie a čo najlepšie zvládli.