Pomáham, teda som { odovzdávanie }

 Začneme pekne po poriadku. Ešte pred tým, ako sme sa dostali do nemocnice, boli dve deky z nášho projektu odovzdané.. nie priamo mnou, ale sprostredkovali znovu dobré duše :) 

Lukáškovi, ktorý má rád dinosaury, ušila a odovzdala deku Dominika Petrášová - určite si pamätáte, vyhlásili sme pre ňu zbierku na šijací stroj (na ktorý sa napokon ešte rýchlejšie vyzbierala iná milá skupinka žien :) ). Dominika sa sama lieči na tomto oddelení, má 15 rokov a podňa mňa je úžasná - šikovná, dobrosrdečná a veľká bojovníčka :)  

Prosím o všetky modlitby a pozitívnu energiu pre Dominiku, v pondelok ju čaká operácia :(

Malej Kajke sme poslali jednu mäkučkú princeznovskú, lebo aj ona sama je princezná :)

Piatok 13.6. bol pre mňa veľký deň. Žiadny nešťastný, na to neverím, vždy sa ráno nastavím na to, že  deň bude fajn a on potom aj je. Ale v ten piatok bolo naplánované odovzdávanie diek na detskej onkológii. Veľmi som sa na to tešila, veď to bol zmysel celého charitatívneho projektu, ale zároveň som sa toho veľmi bála. Že to nezvládnem, že sa rozplačem pri prvom dieťati a nebudem schopná rozprávať. Ako uvidíte na fotkách, bolo to presne naopak.

Keď sme prišli na oddelenie, dozvedeli sme sa, že takmer všetky deti sú v leukopenickom režime, teda nemôžu prijímať návštevy. Napokon sme to vyriešili podľa mňa veľmi dobre, maminy chodili k nám a vyberali, čo by sa ich deťom páčilo. Ak sa dalo, navštívili sme dieťa na izbe, ak nie, nazreli aspoň cez okienko na dverách, prípadne iba odovzdali deku mamine. Takto máme istotu, že deti nedostali niečo, čo by sa im nepáčilo. Tí, ktorých sme mohli osobne stretnúť, boli strašne fajn, veľmi sa darčeku potešili, boli milo prekvapení a napriek únave z liečby rozdávali úsmevy. 

Všetkým by som vám dopriala ten neskutočný zážitok. Emócie boli veľmi silné.. ale ambivalentné. Na jednej strane krásny pocit z tých rozžiarených detských očiek, ktoré sa tešia, že na ne niekto myslel a pripravil im darček, na druhej strane pocit, že takéto oddelenie by radšej nemalo existovať, smútok z toho, že práve deti musia prechádzať takouto chorobou a liečbou. Úplne najviac na svete im prajem, aby im liečba pomohla a choroba sa už nevrátila, aby dokázali zabudnúť na to, čím si prešli a užívali si naplno život. 

Mená detí vám nepoviem, nepamätám si ich, ale snáď mi to odpustia. 

Veľmi vás prosím, aby ste fotky nesťahovali, neupravovali a nešírili - kľudne pošlite link na tento blog. Ja som vďačná, že nám deti a rodičia dovolili fotiť, ale ďalej by sa s nimi nemalo manipulovať, je to predsa len veľmi citlivá záležitosť.

 

Na oddelení malých detí bola situácia podobná, nemohli sme k nim do izieb, takže chodili maminy a stretli sme pár detí, ktoré boli práve v herni a pár sme navštívili aj v izbe. 

Každé dieťa dostalo aj hračku, tých sme mali akurát dosť.

Pár diek sme nechali sestričkám pre malých pacientov, ktorí sa v pondelok vracali do liečby. Na každý výrobok sme pripevnili odkaz s menom autorky a e-mailovou adresou, takže niektoré z vás pravdepodobne dostanete pár slov od detí. 

Detičkám sme venovali malý šijací stroj, aby mohli počas dlhých dní tvoriť

Košík plný krásnych maličkostí, ktoré vytvorili deti pod vedením špeciálnej pedagogičky

 som dokonca dostala aj ja. 

vecičky dostanú čestné miesto v mojom ateliéri, majú pre mňa nesmiernu hodnotu. 

Všetky deti a maminky vám veľmi ďakujú, rovnako ako Zuzka Krištínová, ktorá nás celým oddelením sprevádzala a predstavovala nás, keď sa mi ťažšie hľadali slová: 

"Veľká vďaka všetkým zúčastneným ženám, dobrovoľníčkam a dobrým dušiam,

potešili ste veľa detí a maminiek!!!!!!"

Dostali sme tiež list od pani primárky:

Ak máte čas a chuť ušiť niečo pre ďalších malých pacientov, môžete tak urobiť počas leta. V septembri - októbri by sme chceli zaniesť ďalšiu várku diek. Časť nám ostala z tých, čo sme už mali (najmä malé deky a vankúše), pár sme ich už dostali a pár máme ohlásených. 

Prajem vám krásne leto, pohodové, oddychové a tvorivé.