Dlhujem vám / I owe you

Dlhujem vám všetkým vysvetlenie, prečo je v poslednej dobe v mojom blogu mĺkvo a prečo to vyzerá tak, že nič nešijem.. vlastne ono to tak nevyzerá, ono to tak naozaj je. Už vyše dvoch mesiacov som do ničoho nepichla. Zanedbávam BOM, zanedbávam darčeky pre čerstvo narodené detičky mojich kamarátiek a rodiny. Pritom ako vždy, projektov je veľa, len momentálne musia zostať len v mojej hlave. Čakáme totiž bábätko. Vytúžené, plánované, aj keď po dlhom čakaní som už ani neverila, že to raz príde. A prvé mesiace mi dali teda poriadne zabrať. Bola som vkuse unavená a bolo mi nonstop zle, takže jediná činnosť, čo som cez deň zvládla, bola čiastková starostlivosť o domácnosť a o Remiho. Naozaj čiastková. Buď som zvládla navariť alebo umyť riad alebo povysávať jednu miestnosť, po troške a pomaly nachystať objednávky.. a popoludní som už len bezducho ležala na gauči, pozerala telku a túžobne očakávala Sebastienov príchod z práce, aby sa mohol postarať o všetko ostatné. Ešte aj písanie mailov a blogu bolo príliš vyčerpávajúce. Teraz je mi už tretí deň trošku lepšie, tak dobieham resty a len sa modlím, aby sa to ešte trochu zlepšilo a aby som bez problémov zvládla Prague Patchwork Meeting. 

I owe you all an explanation why it's been so quiet on my blog lately and why it seems I don't sew at all.. actually, it doesn't seem like that, it is like that! I didn't sew for over two months now! I missed the BOM, I missed the gifts for new born babies around. And yet, there is a lot of projects on my to do list. They just have to stay on the list for some time. The reason is simple: we're going to have a baby. It's been planned and wanted but after such a long time I didn't even expect it anymore. And the first months were really tough. I've been tired and sick all the time and I could hardly take care of our home and Remi. I was able to accomplish just one task a day.. and in the afternoon I was just laying on the couch watching tv and waiting for Sebastien to come home from work and take care of everything else. Even writing emails and my blog was too tiring. But it's been the third day now that I feel a little better so I'm trying to catch up. And I hope it will get even better before Prague Patchwork Meeting. 

Včera večer som to už nevydržala a po dlhej dobe som si sadla k šijaciemu stroju. Mojím úžasným dielom boli skrátené tehotenské rifle :))) To tiché vrčanie stroja ma tak opantalo, že kým chlapi pozerali Jamesa Bonda, ešte som narýchlo ušila deku pre jedno malé dievčatko. Najjednoduchšia vec na svete, iba panel podšitý jemnučkou dekovinou, ale dúfam, že poteší a zahreje. 

Last night I just couldn't resist it anymore and turned on my sewing machine again. My "oeuvre" was the shortening of my pregnancy jeans :))) But the silent purring of my machine fascinated me so much that while men were watching James Bond I whipped up a blanket for one little girl. The simplest thing ever, just a panel doubled by some soft minky but I hope it will please and warm her up. 

Prajem vám krásny začiatok týždňa a držte mi prsty, aby som už mohla viac šiť. 

Neskutočne mi to chýbalo.

I wish you all a great week and please wish me luck to be able to sew some more. 

I was really missing it.