Pomáham, teda som { odovzdávanie } II.

Trvalo mi takmer rok (!), kým som sa znovu dostala na detskú onkológiu na bratislavské Kramáre. Z minulého odovzdávania ostali nejaké deky, vankúšiky, hračky a háčkované čiapočky a postupne prichádzali ďalšie. Aj keď som už žiadnu zbierku nevyhlasovala, jednoducho je medzi vami veľa dobrých duší, ktoré chcú svojou ručnou prácou potešiť deti bojujúce so zákernou chorobou. 

Pre detičky bola dokonca pripravená časť výstavy Patchwork Klubu Kreatív, ktorý pod vedením Danky Hoššovej pôsobí pri Centre voľného času v bratislavskej Dúbravke. 

Neviem, či je to osud alebo zhoda náhod (ale skôr sa prikláňam k prvej možnosti), ale vždy, keď niečo riešim s týmto oddelením, začnem stretávať ľudí, ktorí s ním majú niečo spoločné. Buď tam pracujú alebo si na vlastnej koži zažili, aké to je, ocitnúť sa tam s dieťaťom. Beriem to všetko ako znamenia, že je čas sa tam vypraviť. 

Deň D padol na pondelok 27.4. a ako prvýkrát, znovu som mala zmiešané pocity - jednak radosť, že deti poteším, ale aj obrovský stres a smútok z toho, že tam vôbec detičky musia byť. A ich mamy. Na tie nesmiem zabudnúť, majú to veľmi ťažké. Veľa detí bolo na izbách a nesmeli sme k nim ísť, ale celkom sa nám osvedčilo, že darček pre deti vyberajú ich maminy a máme istotu, že dostanú niečo, čo sa im páči. 

Odovzdali sme celkom slušnú kôpku vecí, nie zo všetkého máme fotky, ale niekedy nemám ani odvahu ani chuť pýtať sa na fotenie, keď vidím, že deti prechádzajú nepríjemnými vyšetreniami, liečbou alebo sú po operácii :(

Veľmi vás prosím, aby ste fotky nesťahovali, neupravovali a nešírili - kľudne pošlite link na tento blog. Ja som vďačná, že nám deti a rodičia dovolili fotiť, ale ďalej by sa s nimi nemalo manipulovať, je to predsa len veľmi citlivá záležitosť.

Z celého srdca ďakujem všetkým, ktoré ste deťom poslali darčeky 

a deťom a ich maminám prajem, aby to v nemocnici čo najrýchlejšie a čo najlepšie zvládli. 

Pomáham, teda som { odovzdávanie }

 Začneme pekne po poriadku. Ešte pred tým, ako sme sa dostali do nemocnice, boli dve deky z nášho projektu odovzdané.. nie priamo mnou, ale sprostredkovali znovu dobré duše :) 

Lukáškovi, ktorý má rád dinosaury, ušila a odovzdala deku Dominika Petrášová - určite si pamätáte, vyhlásili sme pre ňu zbierku na šijací stroj (na ktorý sa napokon ešte rýchlejšie vyzbierala iná milá skupinka žien :) ). Dominika sa sama lieči na tomto oddelení, má 15 rokov a podňa mňa je úžasná - šikovná, dobrosrdečná a veľká bojovníčka :)  

Prosím o všetky modlitby a pozitívnu energiu pre Dominiku, v pondelok ju čaká operácia :(

Malej Kajke sme poslali jednu mäkučkú princeznovskú, lebo aj ona sama je princezná :)

Piatok 13.6. bol pre mňa veľký deň. Žiadny nešťastný, na to neverím, vždy sa ráno nastavím na to, že  deň bude fajn a on potom aj je. Ale v ten piatok bolo naplánované odovzdávanie diek na detskej onkológii. Veľmi som sa na to tešila, veď to bol zmysel celého charitatívneho projektu, ale zároveň som sa toho veľmi bála. Že to nezvládnem, že sa rozplačem pri prvom dieťati a nebudem schopná rozprávať. Ako uvidíte na fotkách, bolo to presne naopak.

Keď sme prišli na oddelenie, dozvedeli sme sa, že takmer všetky deti sú v leukopenickom režime, teda nemôžu prijímať návštevy. Napokon sme to vyriešili podľa mňa veľmi dobre, maminy chodili k nám a vyberali, čo by sa ich deťom páčilo. Ak sa dalo, navštívili sme dieťa na izbe, ak nie, nazreli aspoň cez okienko na dverách, prípadne iba odovzdali deku mamine. Takto máme istotu, že deti nedostali niečo, čo by sa im nepáčilo. Tí, ktorých sme mohli osobne stretnúť, boli strašne fajn, veľmi sa darčeku potešili, boli milo prekvapení a napriek únave z liečby rozdávali úsmevy. 

Všetkým by som vám dopriala ten neskutočný zážitok. Emócie boli veľmi silné.. ale ambivalentné. Na jednej strane krásny pocit z tých rozžiarených detských očiek, ktoré sa tešia, že na ne niekto myslel a pripravil im darček, na druhej strane pocit, že takéto oddelenie by radšej nemalo existovať, smútok z toho, že práve deti musia prechádzať takouto chorobou a liečbou. Úplne najviac na svete im prajem, aby im liečba pomohla a choroba sa už nevrátila, aby dokázali zabudnúť na to, čím si prešli a užívali si naplno život. 

Mená detí vám nepoviem, nepamätám si ich, ale snáď mi to odpustia. 

Veľmi vás prosím, aby ste fotky nesťahovali, neupravovali a nešírili - kľudne pošlite link na tento blog. Ja som vďačná, že nám deti a rodičia dovolili fotiť, ale ďalej by sa s nimi nemalo manipulovať, je to predsa len veľmi citlivá záležitosť.

 

Na oddelení malých detí bola situácia podobná, nemohli sme k nim do izieb, takže chodili maminy a stretli sme pár detí, ktoré boli práve v herni a pár sme navštívili aj v izbe. 

Každé dieťa dostalo aj hračku, tých sme mali akurát dosť.

Pár diek sme nechali sestričkám pre malých pacientov, ktorí sa v pondelok vracali do liečby. Na každý výrobok sme pripevnili odkaz s menom autorky a e-mailovou adresou, takže niektoré z vás pravdepodobne dostanete pár slov od detí. 

Detičkám sme venovali malý šijací stroj, aby mohli počas dlhých dní tvoriť

Košík plný krásnych maličkostí, ktoré vytvorili deti pod vedením špeciálnej pedagogičky

 som dokonca dostala aj ja. 

vecičky dostanú čestné miesto v mojom ateliéri, majú pre mňa nesmiernu hodnotu. 

Všetky deti a maminky vám veľmi ďakujú, rovnako ako Zuzka Krištínová, ktorá nás celým oddelením sprevádzala a predstavovala nás, keď sa mi ťažšie hľadali slová: 

"Veľká vďaka všetkým zúčastneným ženám, dobrovoľníčkam a dobrým dušiam,

potešili ste veľa detí a maminiek!!!!!!"

Dostali sme tiež list od pani primárky:

Ak máte čas a chuť ušiť niečo pre ďalších malých pacientov, môžete tak urobiť počas leta. V septembri - októbri by sme chceli zaniesť ďalšiu várku diek. Časť nám ostala z tých, čo sme už mali (najmä malé deky a vankúše), pár sme ich už dostali a pár máme ohlásených. 

Prajem vám krásne leto, pohodové, oddychové a tvorivé.

Pomáham, teda som { Charitatívny projekt }

" Náš osud je popretkávaný s osudmi iných ľudí "

Verím tomu, že v živote nič nie je náhoda. Ľudí, ktorých stretávame, sme z nejakého dôvodu museli stretnúť. Možno spočiatku netušíme prečo, ale každé stretnutie má nejaký význam. 

Takto naoko náhodne som sa zoznámila s psychologičkou Detskej onkológie na Kramároch. Keďže býva neďaleko, prišla vyzdvihnúť látky pre jednu pacientku. Taká maličkosť. Až nedávno som pochopila, že sme sa jednoducho stretnúť museli. Od prvého rozhovoru o jej práci ubehol takmer rok a ja som celý ten čas rozmýšľala, ako by som deťom, ktoré na ich oddelení bojujú so zákernou chorobou, mohla pomôcť.. Po roku konečne dozrel čas a pani Krištínová ma navštívila v obchodíku, aby si kúpila látky na deku pre svoje očakávané bábätko. Nemohla som ju nechať len tak odísť, museli sme sa dohodnúť, musela som jej povedať, čo všetko som zatiaľ pre detičky vymyslela. 

Od známych občas počúvam, že nemôžem zachrániť celý svet. Nemôžem. Ale som presvedčená, že mnohým ľuďom môžem aspoň spríjemniť život a splniť pár snov. Ja som dostala od života veľa. Krásnu rodinu, zdravé ruky, vzdelanie .. nehovorím to preto, aby som sa chválila. Jednoducho viem, že mám obrovské šťastie (ktoré sa môže kedykoľvek zvrtnúť) a ak by som nerozdávala a nepomáhala, mala by som pocit prázdna. Nebolo by to správne.

Doma sa mi nakopilo 26 látkových panelov, ktoré mali nejaké výrobné chybičky, preto som ich stiahla z predaja. Od začiatku som vedela, že z nich chcem vyrobiť niečo užitočné. Prvá vec, čo som pre detičky vymyslela, je ušiť pre ne deky a vankúšiky. Pani Krištínová mi potvrdila, že je to dobrý nápad. Priebežne takéto darčeky dostávajú a deti si ich rýchlo obľúbia a nosia ich so sebou ako talizmany. Keďže deti sa na oddeleniach striedajú a stále majú plno, ďalšie deky sú veľmi žiadané. 

Určite je vám jasné, že sama 26 diek ušiť nezvládnem, preto som to vymyslela tako: 

ak mi napíšete, že by ste mali chuť pomôcť a chceli by ste šiť deku z panelu, napíšte mi e-mail na: info zavináč modernpatchwork bodka sk . Pošlem Vám jeden panel a vy z neho ušijete deku, ktorú mi pošlete späť:

Katarína Frappierová - Modern Patchwork
Hviezdoslavova 145
90031 Stupava

Potrebné sú ako malé deky pre malé detičky už od narodenia, ale možno ešte viac veľké deky pre škôlkárov (120x140cm) a pre veľké deti, do 18r (140x200cm). 
Nechám na vás, čo zvládnete ušiť. 

Ak by ste nechceli šiť z panelov, ale z vlastných látok, samozrejme môžete. 

Všetky panely sú už zadané:

Vankúšiky môžete ušiť dekoračné, 40x40cm alebo 50x50cm. Ideálne by bolo dodať ich s výplňou, aby sme ju už nemuseli dodatočne zháňať. 
Ja potom ušité veci doručím do nemocnice.

Jednou z činností, ktorými si deti na oddelení krátia dlhý čas a zároveň je jednou z foriem arteterapie, je aj šitie. Ak máte doma pekné detské alebo iné veselé látky, s ktorými ste ochotné sa podeliť (ja viem, že s niektorými kúskami zo sysliarne sa ťažko lúči), môžete poslať aj materiál, aby mali deti z čoho tvoriť.  

Treťou možnosťou, ako môžete oddelenie detskej onkológie podporiť, je prispieť im na nový šijací stroj. Zatiaľ majú jeden zapožičaný, takže novému by sa určite potešili. 
Platí všetko, čo som napísala v predchádzajúcom príspevku: peniažky môžete posielať cez stránku Želaj si, Jednorazový dar a do komentára k platbe uvediete meno Dominika Petrášová. Keďže Dominika má už stroj zabezpečený (onedlho aj odovzdaný), ďalší poputuje priamo do nemocnice a bude slúžiť všetkým deťom. 

Samozrejme, nemusíte šiť set deky s vankúšikom, môže to byť aj samostatne. Máte viacero možností: buď ušijete deku, alebo vankúšik (alebo set), alebo pošlete látky, alebo prispejete finančne na stroj. Kto sa na čo cíti.

Pripájam pár slov od pani Krištínovej:

"Sme Klinika detskej hematológie a onkológie v Bratislave v rámci Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch. Naša klinika má dve oddelenia - Malé deti, kde sa liečia detičky od narodenia po 7-8 rokov a Veľké deti, kde sú pacienti od 8-18 rokov. V rámci Slovenska sú tri onkologické kliniky - Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Bratislava je takým centrálnym strediskom pre liečbu onkologických ochorení, robia sa tu vážne operačné výkony - napr. operácie mozgových nádorov, rôzne chirurgické a ortopedické operácie.

Na našich oboch oddeleniach pracuje tím špecialistov - lekári, zdravotné sestričky, 2 psychológovia, 3 špeciálni pedagógovia, 2 vychovávatelia, fyzioterapeti + sociálna pracovníčka.

Počas dňa majú deti veľa vyšetrení alebo im tečie liečba, niektoré majú veľmi nízke biele krvinky a musia byť izolované samostatne na izbe (niekedy to trvá týždne aj mesiace).

Počas pracovného týždňa sa deťom venujú špeciálni pedagógovia, školopovinné deti sa normálne učia- individuálne pri posteli alebo v študovni na oddelení, závisí ako sa cítia. Veľkou výhodou je, že nemusia prerušiť školu, ale kontinuálne pokračujú, čo je nesmierne dôležité pre ich psychickú pohodu a kontakt s rovesníkmi.

V poobedňajšej činnosti sa deťom venujú vychovávatelia, ktorí s nimi robia výtvarné a tvorivé techniky - maľba na hodváb, na textil, na keramiku, na drevo, výrobky z Fima hmoty, šperky....

Okrem toho k nám chodí 3x do týždňa Arteterapeutka, ktorá pracuje s deťmi individuálne aj skupinovo. Je to Francúzska, tak okrem arte si deti precvičia aj Angličtinu + Francúzštinu (hlavne adolescenti).

Súčasťou psychosociálneho tímu sú klinickí psychológovia, ja pracujem s kolegom na oboch oddeleniach. Poskytujeme psychologickú a terapeutickú starostlivosť deťom, rodičom, súrodencom a blízkej rodine.

V rámci podporných aktivít pre deti a ich rodiny organizujeme rôzne pobytové tábory, olympiády, podporné stretnutia, výstavy......

Podarilo sa nám v rámci jedného nášho projektu otvoriť miniGalériu, u nás priamo na oddelení Veľkých detí. Prispievajú nám do nej významní i neznámi fotografi, cestovatelia......

Fotky na stenách oddelenia sú pozitívnou inšpiráciou pre deti, ale aj pre personál.

Touto cestou by som rada podporila a poprosila všetky "tvorivé šičky", ktoré by nám chceli nejakým spôsobom pomôcť ako napr. šitím diek, či už pre bábätká alebo väčšie deti. Deti veľmi ocenia svoju novú deku, farebnú, inú ako nemocničné prádlo.

Spomínam na pacientku, ktorej sme ušili deku, bola nesmierne šťastná, spávala iba s ňou, cestovala s ňou 7-hodín v sanitke na východ Slovenska.

Verím, že spoločnými silami sa nám podarí ušiť nejednu deku a vyčariť nejeden úsmev u našich detí.

V prípade otázok ma môžete kontaktovať:

Zuzana Krištínová klinický psychológ Detská onkológia

Mail: balvanovci zavináč gmail bodka com"

PS1: Ak ste na tom podobne ako ja, že pokiaľ nemáte stanovený termín, tak veci donekonečna odsúvate, pomôžem vám: prvú várku vecí by som chcela odovzdať koncom mája.

PS2: z bezpečnostných dôvodov, aby vám nezačali chodiť spamy do mailových schránok, som odstránila spod príspevku všetky komentáre, v ktorých ste uviedli e-mailové adresy.